Správny tréning pre každého florbalistu

Tréning florbalistu je nikdy sa nekončiaci proces. Minule sme si vysvetlili, ako by sa mal mladý športovec stravovať a dnes sa pozrieme na samotnú tréningovú jednotku. Tá by mala byť plne v réžii trénera, no sami vieme, že množstvo z vás hrá v kluboch, kde si tréningy robíte sami a preto Vám troška pomôžeme s tým, ako by mala vyzerať jedna tréningová jednotka.

Intenzitu trénovania necháme na vás, len vy viete kam to chcete vo florbale dotiahnuť a podľa toho prispôsobte svoj tréning. Ako sme už spomenuli na začiatku, trénovanie je komplexný proces a nejde len o samotný fyzický tréning v telocvični, mnoho atribútov dokážete ovplyvniť aj psychikou, preto je dôležité, aby ste sa na tréningy a zápasy tešili, chodili na ne s dobrou náladou a motivovaný. Len v takom prípade budete mať z námahy úžitok, trénovať nasilu neodporúčame, vášmu výkonu to určite neprospeje.

Od teórie ale poďme k praxi. V skratke si vysvetlíme ako by mal vyzerať tréning a čo by mal florbalista počas neho robiť. Pre niekoho je to možno triviálna záležitosť, no menej skúsením z nás to určite pomôže.

Samotnú tréningovú jednotku môžeme rozdeliť do troch častí. Úvod/Jadro/Záver v našom prípade prípravná časť/hlavná časť/záverečná časť. Samozrejme tréneri to majú vo svojich plánoch rozpísané inak, no nám takéto základné rozdelenie stačí a vysvetlíme si čo sa za týmito troma časťami skrýva.

Prípravná časť

Rozdeľme si ju na Úvod a Zahrievanie. Ak ste si doteraz mysleli, že tréning začína až v telocvični, tak ste sa mýlili. Rovnako dôležitá je už časť, ktorá sa odohráva v šatni. Tá je samozrejme iná u profesionálov a iná u amatérov, no podstatné sú časti, ktoré má spoločné. Zvítanie sa so spoluhráčmi, vzájomné hecovanie, zhrnutie predchádzajúceho zápasu/tréningu a následne príprava ihriska na tréning, rozloženie mantinelov, bránok a iných pomôcok. Mnoho z vás určite pozná príjemné šteklenie v žalúdku pred zápasmi, či tréningami. Aj telo dáva najavo, že sa teší.

Zahrievanie už prebieha priamo na ihrisku. Netreba ho podceňovať. Aj keby ste si stokrát prečítali, že strečing a malé rozpohybovanie nemajú na následný výkon vplyv, prax hovorí niečo iné. Pichanie v boku a ťahanie svalov je to najmenšie čo sa môže stať, ak sa hráči poriadne neponaťahujú. Zatiaľ sa treba vyhýbať prudkým pohybom, pomaly si rozcvičiť každú časť tela, aby boli hráči pripravení na jadro tréningu. Tam začína skutočná zábava.

Hlavná časť

Asi nikomu netreba obšírne vysvetľovať, že ide o najdôležitejšiu časť tréningu, kde sa primárne rozvíjajú fyzické, technické aj taktické „skilly“ florbalistov. Z obsahového hľadiska túto časť môžeme rozdeliť na monotematickú a multitematickú. Už z názvu vyplýva, že pri monotematickej hlavnej časti sa tréning zameria na konkrétne zlepšenie nejakého atribútu, prípadne taktiky a pri multitematickej časti je tomu naopak. Výsledné zlepšenie by malo byť dosiahnuté rôznymi, na seba nadväzujúcimi, cvičeniami. Asi netreba dodávať, ktorý typ majú radšej hráči, no niekedy je tréning potrebné zamerať aj veľmi jednostranne. Vždy je to na trénerovi, aby hráčom vysvetlil prečo sa rozhodol pre daný typ tréningu.

V tejto časti by sa florbalista mal vypnúť k čo najvyššiemu výkonu. Počúvať trénera a nemyslieť na nič iné, pokiaľ zbytočne stratí koncentráciu, jednak vyrušuje aj ostatných spoluhráčov a čo je oveľa horšie, môže si spôsobiť zranenie. Preto tejto časti (samozrejme aj ostatným) venujte svoju plnú pozornosť.

Záverečná časť

Dôležitá a často podceňovaná. Nie je žiadnym tajomstvom, že najviac zranení vzniká práve v tejto časti. Slúži totiž na to, aby sa telo dostalo z fázy vysokej fyzickej záťaže do fázy pokojnejšieho pohybu a následne do pokoja. Preto treba byť opatrný, aby sa tak dialo pomaly a postupne, bez straty koncentrácie. Rozdeliť ju môžeme do dynamickej a statickej časti.

V dynamickej fáze telo postupne prechádza do pokojnejšieho stavu, vhodný je napríklad ľahký výklus, prípadne hry na odľahčenie. Skúsiť môžete napríklad samostatné nájazdy, alebo iné typy zábavných cvičení s určitou motiváciou pre víťaza. Vždy samozrejme záleží na stavbe tréningu predtým, pokiaľ bol tréning zameraný fyzicky, je vhodné si zahrať krátky minizápas, ak bol tréning zameraný na techniku, či taktiku, môžete využiť už spomínaný výklus.

Statická časť záverečnej fázy tréningu, je opäť často podceňovaná, no je veľmi dôležitá. Má vhodne uzavrieť tréning a pokiaľ možno hráča správne motivovať do ďalšej aktivity. Samozrejme v jej úvode je dobré trocha sa zregenerovať, opäť vyskúšať krátke strečingové cvičenia. Najlepšie v kruhu všetkých spoluhráčov. Tréner, prípadne človek, ktorý tréning viedol, by mal všetkým vysvetliť prečo dnes robili konkrétne činnosti a predovšetkým vyzdvihnúť to, v čom im to pomôže, aké výsledky by mal dnešný tréning priniesť (prípadne vysvetliť, že bol súčasťou celku, ktorý bude mať určitý význam). Po skončení tejto fázy je dobré, aby mali slovo aj hráči, aby mohli povedať, čo si myslia, ako sa cítia, prípadne vysvetliť si najbližšie organizačné veci. Potom už nasleduje spoločné upratanie mantinelov a odchod.

Frekvencia a dĺžka tréningu býva veľmi individuálna. Ideálne sa odporúčajú minimálne 4 tréningové jednotky týždenne. Vieme však z vlastných skúseností aké ťažké je mať aspoň dva normálne tréningy. Ich dĺžka by mala byť minimálne 1 hodinu, ideálne 2. Pričom rozdelenie tréningu by malo byť nasledovné 20 – 40 minút prípravnej časti, 30 -60 minút hlavnej časti a 10 – 20 minút záverečnej časti. Všetko vždy závisí od veku a možností na tréning.

Veríme, že sme vám aspoň trocha pomohli s plánovaním tréningov a tešíme sa ak bude váš ďalší tréning lepší.